“수행자들이여, 영원론 네 근거는 모르고 보지 못하는 이가 느끼며 갈애에 빠져 불안하게 몸부림치는 것뿐이니라. 수행자들이여, 일부 영원론 네 근거도 그러하느니라. 수행자들이여, 유한·무한론 네 근거도 그러하느니라. 수행자들이여, 끝없는 회피 네 근거도 그러하느니라. 수행자들이여, 우연 발생론 두 근거도 그러하느니라.”
Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṁ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi tesaṁ bhavataṁ samaṇabrāhmaṇānaṁ ajānataṁ apassataṁ vedayitaṁ taṇhāgatānaṁ paritassitavipphanditameva. Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṁ sassataṁ ekaccaṁ asassataṁ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi tesaṁ bhavataṁ samaṇabrāhmaṇānaṁ ajānataṁ apassataṁ vedayitaṁ taṇhāgatānaṁ paritassitavipphanditameva. Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṁ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi tesaṁ bhavataṁ samaṇabrāhmaṇānaṁ ajānataṁ apassataṁ vedayitaṁ taṇhāgatānaṁ paritassitavipphanditameva. Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṁ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṁ āpajjanti amarāvikkhepaṁ catūhi vatthūhi, tadapi tesaṁ bhavataṁ samaṇabrāhmaṇānaṁ ajānataṁ apassataṁ vedayitaṁ taṇhāgatānaṁ paritassitavipphanditameva. Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṁ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi, tadapi tesaṁ bhavataṁ samaṇabrāhmaṇānaṁ ajānataṁ apassataṁ vedayitaṁ taṇhāgatānaṁ paritassitavipphanditameva.
디가 니까야 DN 1 범망경 (Brahmajālasutta)배경
예순두 견해의 분류 뒤에 세존은 각 묶음이 실제로 무엇인지 같은 문장으로 다시 판정합니다. 과거의 다섯 묶음을 네·네·네·네·둘의 순서로 세고, 각 항목마다 “수행자들이여”와 모름·보지 못함·느낌·갈애·불안한 몸부림의 술어를 적용합니다. 견해의 지적 내용 아래에 접촉으로 생긴 느낌과 갈애에 휩쓸린 불안이 있음을 드러내어 분석의 초점을 바꿉니다. 서로 충돌하는 다섯 이론을 같은 조건 아래 놓으면서, 경은 논증의 승패보다 견해를 붙잡게 하는 갈애를 공동의 문제로 돌립니다.
묵상
확고한 세계관 아래에도 불안과 갈애가 움직일 수 있다는 말이 어떤 생각을 일으키나요? 주장 내용을 논박하기 전에 그 주장에 매달리게 하는 느낌을 살펴볼 수 있을까요? 알지 못함·보지 못함에서 느낌·갈애·몸부림으로 이어지는 네 항목 중 견해가 단단해지는 전환점은 어디일까요?