과거 열여덟과 사후의 세 존속론도 그러하다

견해가 영원한 존속을 말하든 미세한 인식 상태를 말하든 그 발생 조건은 같은 방식으로 살펴야 합니다.

“수행자들이여, 과거의 시작을 헤아린 열여덟 근거도 모르고 보지 못하는 이의 느낌이며 갈애에 빠진 불안한 몸부림이니라. 수행자들이여, 인식하는 사후 자아의 열여섯 근거도 그러하느니라. 수행자들이여, 인식 없는 자아의 여덟도 그러하느니라. 수행자들이여, 인식도 비인식도 아닌 자아의 여덟도 그러하느니라.”

Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantaṁ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi vatthūhi, tadapi tesaṁ bhavataṁ samaṇabrāhmaṇānaṁ ajānataṁ apassataṁ vedayitaṁ taṇhāgatānaṁ paritassitavipphanditameva. Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṁ saññiṁ attānaṁ paññapenti soḷasahi vatthūhi, tadapi tesaṁ bhavataṁ samaṇabrāhmaṇānaṁ ajānataṁ apassataṁ vedayitaṁ taṇhāgatānaṁ paritassitavipphanditameva. Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṁ asaññiṁ attānaṁ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, tadapi tesaṁ bhavataṁ samaṇabrāhmaṇānaṁ ajānataṁ apassataṁ vedayitaṁ taṇhāgatānaṁ paritassitavipphanditameva. Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṁ nevasaññīnāsaññiṁ attānaṁ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, tadapi tesaṁ bhavataṁ samaṇabrāhmaṇānaṁ ajānataṁ apassataṁ vedayitaṁ taṇhāgatānaṁ paritassitavipphanditameva.

디가 니까야 DN 1 범망경 (Brahmajālasutta)

배경

과거 다섯 묶음의 판정은 열여덟 전체를 묶고 미래의 세 사후 존속론으로 이어집니다. 열여덟·열여섯·여덟·여덟을 순서대로 밝히고, 네 항목마다 “수행자들이여”와 같은 갈애·느낌·불안의 판정을 반복합니다. 견해가 영원한 존속을 말하든 미세한 인식 상태를 말하든 그 발생 조건은 같은 방식으로 살펴야 합니다. 과거 열여덟에서 사후 인식의 세 묶음까지 같은 판정이 이어져, 견해의 정교함이 조건의 공통성을 바꾸지 못합니다.

묵상

아주 미세하고 철학적인 설명도 갈애의 몸부림일 수 있다는 대목이 불편하거나 해방적으로 들리나요? 설명의 수준과 마음의 자유를 따로 볼 수 있을까요? 과거 열여덟과 사후 자아의 세 묶음에 똑같은 판정이 붙을 때 철학의 정교함은 무엇을 바꾸지 못하나요?